15 4 2015 Jednou z najvýznamnejších architektonických pa- miatok Prešova je sídlo barónov Klobušických. Re- prezentačný neskorobarokový palác mestského typu je situovaný v južnej časti námestia, na východ- nej strane Hlavnej ulice (dom č. 22, dnes Krajský súd). Jeho výstavba sa realizovala v polovici 18. sto- ročia na piatich stredovekých parcelách na námes- tí a bývalej Maďarskej ulici, ktoré koncom predchá- dzajúceho storočia kúpil barón František Klobušický (Klobusiczky, Klobusitzky; ? – 1717). 1 Výsledkom roz- siahleho stavebného podniku, ukončeného v roku 1756, bol dvojpodlažný palác so štvorkrídlovou dis- pozíciou a pravouhlým nádvorím. 2 Dobovú podo- bu paláca a jeho umiestnenie v rámci urbanistickej štruktúry dokumentuje veduta prešovského karto- grafa Gaspara Caspara z roku 1768. Architektúra je na sprievodnej legende označená ako Castrum Incly- tae Familiae Klobusiczky. K palácu patrila i rozsiahla záhrada vytvorená na spôsob francúzskeho parku, ktorá sa k palácu pripájala z východnej strany a sia- hala až k mestským hradbám. 3 Na vedute k nej priná- leží popis Hortus IH Com. Steph. Klobusiczky. Z umeleckohistorického hľadiska je v odbor- nej literatúre vyzdvihovaná najmä bohatá štuková výzdoba uličnej fasády. Bola vysoko hodnotená už v počiatkoch profesionálneho záujmu o umelecké pamiatky v období Rakúsko-Uhorska. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 bola jej kópia súčasťou uhorského pavilónu, kde sa na západnom prieče- lí predstavovali najkrajšie časti barokových stavieb. 4 Reliéfnej výzdobe dominuje scéna Zvestovania Pan- ne Márii, ktorá je rozdelená do dvoch medailónov. Medzi tretím a štvrtým oknom je postava archanje- la Gabriela a medzi piatym a šiestym oknom postava Panny Márie. Pod korunnou rímsou je sedem kartuší, v ktorých sú zobrazené skupinky putti pri tanci, hre na hudobných nástrojoch a zábave pri vyfukovaní bublín. Doteraz nebolo ikonograficky identifikova- ných päť medailónov, ktoré sú umiestnené pod para- petmi okien v dolnom horizontálnom páse výzdoby. Jeden sa nachádza naľavo od erbu Klobušických, kto- rý je nad portálom, zvyšné štyri sú od neho napravo. Medailóny sú v hornej časti navzájom spojené drapé- riou pridržiavanou putti. Ťažký splývavý látkový záves je k vrcholu jednotlivých medailónov priviazaný vý- raznými mašľami. Dolné časti medailónov sú obklo- pené rastlinnou dekoráciou – zakvitnuté slnečnice sa striedajú s trstinovými (?) listami. Medailón naľavo od erbu (z pohľadu diváka) zobrazuje v reliéfe dvoji- cu rúk, ktoré k sebe v gestikulácii smerujú z oblakov na jeho okrajoch. V pozadí je načrtnutá krajina. Druhý medailón, nasledujúci po erbe, stvárňuje harfu s na- sadenou korunou. I v tomto prípade tvorí jeho poza- die náznak krajinnej scenérie. V treťom medailóne je morská panna vo vlnách, hrajúca na husle. Od pása nahor je nahá a z vody sa dvíha jej rybí chvost. Náme- tom štvrtého medailónu je spiaci lev. Krajina, v kto- rej leží, je redukovaná na minimum. Piaty medailón ukazuje svalnaté predlaktie s vyhrnutým rukávom, ktoré drží nadol smerujúci kyjak a leviu kožu. Ruka sa vynára z oblaku v pravej časti medailónu a kyjak je ukončený výraznými ostňami. Krajinné pozadie tvorí osamotená vegetácia. Súčasťou každého medailónu je prázdna nápisová páska. Emblémy na priečelí Paláca Klobušických v Prešove LENKA ĎURčEKOVá PETER MEGYEšI Priečelie Paláca Klobušických v Prešove Façade of the Klobusiczky Palace in Prešov Foto: L. Ďurčeková PaM4-2015.indb 15 10.11.2015 14:39:14
Transcript
15 4 2015
Jednou z najvýznamnejších architektonických pa-miatok Prešova je sídlo barónov Klobušických. Re-prezentačný neskorobarokový palác mestského typu je situovaný v južnej časti námestia, na východ-nej strane Hlavnej ulice (dom č. 22, dnes Krajský súd). Jeho výstavba sa realizovala v polovici 18. sto-ročia na piatich stredovekých parcelách na námes-tí a bývalej Maďarskej ulici, ktoré koncom predchá-dzajúceho storočia kúpil barón František Klobušický (Klobusiczky, Klobusitzky; ? – 1717).1 Výsledkom roz-siahleho stavebného podniku, ukončeného v roku 1756, bol dvojpodlažný palác so štvorkrídlovou dis-pozíciou a pravouhlým nádvorím.2 Dobovú podo-bu paláca a jeho umiestnenie v rámci urbanistickej štruktúry dokumentuje veduta prešovského karto-grafa Gaspara Caspara z roku 1768. Architektúra je na sprievodnej legende označená ako Castrum Incly-tae Familiae Klobusiczky. K palácu patrila i rozsiahla záhrada vytvorená na spôsob francúzskeho parku, ktorá sa k palácu pripájala z východnej strany a sia-hala až k mestským hradbám.3 Na vedute k nej priná-leží popis Hortus IH Com. Steph. Klobusiczky.
Z umeleckohistorického hľadiska je v odbor-nej literatúre vyzdvihovaná najmä bohatá štuková výzdoba uličnej fasády. Bola vysoko hodnotená už v počiatkoch profesionálneho záujmu o umelecké pamiatky v období Rakúsko-Uhorska. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 bola jej kópia súčasťou uhorského pavilónu, kde sa na západnom prieče-lí predstavovali najkrajšie časti barokových stavieb.4 Reliéfnej výzdobe dominuje scéna Zvestovania Pan-ne Márii, ktorá je rozdelená do dvoch medailónov.
Medzi tretím a štvrtým oknom je postava archanje-la Gabriela a medzi piatym a šiestym oknom postava Panny Márie. Pod korunnou rímsou je sedem kartuší, v ktorých sú zobrazené skupinky putti pri tanci, hre na hudobných nástrojoch a zábave pri vyfukovaní bublín. Doteraz nebolo ikonograficky identifikova-ných päť medailónov, ktoré sú umiestnené pod para-petmi okien v dolnom horizontálnom páse výzdoby. Jeden sa nachádza naľavo od erbu Klobušických, kto-rý je nad portálom, zvyšné štyri sú od neho napravo. Medailóny sú v hornej časti navzájom spojené drapé-riou pridržiavanou putti. Ťažký splývavý látkový záves je k vrcholu jednotlivých medailónov priviazaný vý-raznými mašľami. Dolné časti medailónov sú obklo-pené rastlinnou dekoráciou – zakvitnuté slnečnice sa striedajú s trstinovými (?) listami. Medailón naľavo od erbu (z pohľadu diváka) zobrazuje v reliéfe dvoji-cu rúk, ktoré k sebe v gestikulácii smerujú z oblakov na jeho okrajoch. V pozadí je načrtnutá krajina. Druhý medailón, nasledujúci po erbe, stvárňuje harfu s na-sadenou korunou. I v tomto prípade tvorí jeho poza-die náznak krajinnej scenérie. V treťom medailóne je morská panna vo vlnách, hrajúca na husle. Od pása nahor je nahá a z vody sa dvíha jej rybí chvost. Náme-tom štvrtého medailónu je spiaci lev. Krajina, v kto-rej leží, je redukovaná na minimum. Piaty medailón ukazuje svalnaté predlaktie s vyhrnutým rukávom, ktoré drží nadol smerujúci kyjak a leviu kožu. Ruka sa vynára z oblaku v pravej časti medailónu a kyjak je ukončený výraznými ostňami. Krajinné pozadie tvorí osamotená vegetácia. Súčasťou každého medailónu je prázdna nápisová páska.
Emblémy na priečelí Paláca Klobušických v Prešove
lenka ĎurčekováPeter Megyeši
Priečelie Paláca Klobušických v Prešove
Façade of the Klobusiczky Palace in Prešov
Foto: L. Ďurčeková
PaM4-2015.indb 15 10.11.2015 14:39:14
V Súpise pamiatok na Slovensku je v súvislosti s medailónmi iba strohá zmienka o reliéfnych zna-koch.5 Jarmila Bencová v kolektívnej monografii Dejiny slovenského výtvarného umenia – Barok uvá-dza reliéfy ako zatiaľ ikonograficky nešpecifikované znamenia, azda hviezdne, viažuce sa ku kultu Panny Márie.6 Mária Novotná v texte Návrhu na reštauro-vanie pamiatky z roku 1999 v súvislosti so štuko-vou dekoráciou konštatuje: Ikonografický program figurálnej výzdoby je zložitý a zatiaľ bez bližšieho po-znania archívnych prameňov (ideálne by bolo nájde-nie dokladov priamo viažucich sa k výzdobe fasády – účty, zmluvy a pod.), jeho identifikácia nie je možná.7 Pri harfe s korunou pridáva autorka do zátvorky po-známku kráľ Dávid s otáznikom, pri ruke s kyjakom a kožou leva obdobnú poznámku o Herkulovi.8
Na základe charakteru komponovania symbo-lických obrazov v spojení so sprievodnými nápiso-vými páskami a s prihliadnutím na predpokladané obdobie ich vzniku, bolo možné určiť päticu reliéf-
nych medailónov ako aplikované barokové em-blémy.9 Keďže štukové nápisové pásky emblémov v súčasnosti neobsahujú text (motto), pri identi-fikácii bolo potrebné zamerať sa na ich obrazovú zložku (pictura) a priradiť k nim zodpovedajúce grafické predlohy. Emblémy pochádzajú z knihy Idea de un Príncipe político christiano representada en cien empresas (Ideálny obraz politicko-kresťan-ského kniežaťa, vyjadrený v sto symboloch),10 ktorej autorom je španielsky spisovateľ a diplomat Diego de Saavedra Fajardo (1584 – 1648).11 Prvýkrát vyšla tlačou v roku 1640 u Nicolasa Heinricha v Mnícho-ve. Kniha sa stala krátko po jej publikovaní best-sellerom a v priebehu 17. storočia vyšlo až šesťde-siatštyri vydaní v celej Európe.12 Predstavuje tzv. zrkadlo dobrej vlády a zaraďuje sa do dlhej tradície náučných kníh pre princov. Jej poslanie ju zbližuje s rétorickou formou Machiavelliho Vladára, ale jej ideové posolstvo je antimachiavellistické.13 Didak-tický traktát obsahuje stojeden emblémov s roz-siahlymi komentármi, ktoré kombinujú praktické rady a mravné úvahy o vládnutí a výchove vládcov, s inštrukciami z oblasti politickej etiky a filozofie.14 Saavedra ho podľa vlastných slov napísal v nedu-živej záhaľke mojich neustálych ciest po Nemecku a iných provinciách.15 Intelektuálny vplyv a značný ohlas Saavedrovho spisu dokumentuje fakt, že in-špiroval jeho súčasníka Jana Amosa Komenského (1592 – 1670) pri úvahách o knihe s pansofickým zameraním: Měla by být napsána kniha se stov-kou emblémů objasňujících celou pansofii bystrými a dobře vybranými sentencemi. Například: [...] Chceš se stát filosofem? Dám ti zdroj světla: Poznej sám sebe! [...] Taková kniha by představovala skutečnou příruční knihovnu, živoucí vademecum, neuhasitel-né světlo. Měla by být sepsána po vzoru Saavedrova [díla] Princeps politico-christianus. Tímto způsobem by mohlo být sestaveno – nebo alespoň vyzdobeno – celé dílo o nápravě [lidských] záležitostí...16 Saaved-
16 4 2015
Historická fotografia s časťou priečelia paláca zo začiatku 20. storočia, neznámy autor
Historical photo with part of the palace’s façade from the start of the
20th century, origin unknown
Historická fotografia Paláca Klobušických zo začiatku 20. storočia
od neznámeho autora
Historical photo of the palace from the start of the 20th century, origin
unknown
PaM4-2015.indb 16 10.11.2015 14:39:16
rove emblémy neskôr prevzal Daniel de la Feuille (1640 – 1709) do svojej knihy Devises et emblemes anciennes et modernes, tirées des plus celebres au-teurs (1691), ktorá bola koncipovaná ako emble-matická zbierka pozostávajúca z rôznych zdrojov.17
V Uhorsku vyšla Saavedrova kniha až v 18. storočí. Bola publikovaná v Pešti v rokoch 1748 a 1759 vydavateľom Johannom Gerardom Maus-som. Vydanie z roku 1748 má dva varianty: jeden financoval Mikuláš Pálfi z Erdődu (Pálffy ab Erdőd), druhú František Leopold Nádašdy (Nádasdy de Fogarás). Vydanie z roku 1759 bolo publikované ako dodatok doktorskej dizertácie.18 Pri identifiká-cii emblémov na priečelí paláca a ich komparácii s grafickými predlohami sme pracovali s vydaním z roku 1748, s edíciou sponzorovanou Františkom Leopoldom Nádašdym de Fogarás. Autorom grafík použitých v tomto vydaní je Johann Sadeler (1588 – 1665).19
Emblém, ktorý zobrazuje dve ruky, má v Saa-vedrovej knihe číslo LI a jeho mottom je FIDE ET DIFFIDE (Dôveruj a nedôveruj!). Na základe grafiky je možné určiť v štuke nezachovaný detail: otvo-rené oči na dlani a končekoch prstov pravej ruky (z pohľadu diváka). Význam emblému vysvetľuje v úvode knihy rozšírený nápis (subscriptio) Oculata sit semper & insomnis Fiducia (Dôvera nech je vždy ostražitá a bdelá). Podrobný výklad emblému na-sleduje po jeho obrazovej zložke na stranách 214 – 219. Podľa autora nedôverovať nikomu je pre-jav podozrievavého tyrana, ale dôverovať všetkým je ľahkomyseľnosť nerozumného princa. Ťažkos-ti vládnutia spočívajú najmä v správnom spojení dôvery a nedôvery: nebyť ani príliš podozrievavý, ani nadmieru dôverčivý. Nadmiera dôvery vysta-vuje princa nebezpečenstvu, ale prílišné podo-zrievanie provokuje nenávisť.20 Na tomto emblé-me demonštruje španielsky bádateľ José María González García Saavedrovo zaujatie vizualizáciou a prevahu zraku nad sluchom, ako prostriedkom politického poznania: na jednej ruke je šesť očí (na každom prste a dlani), aby videli, čo sa ide dohod-núť. U princa je rovnako dôležitá dôvera i „nedôvera“ a jeho pohľad musí prekonať zdanie, aby mohol pre-
niknúť do ľudského srdca, ktorého úmysly sú pokryté jazykom, popreté očami a zatajené ďalšími pohybmi tela. Upustiac od extrémnej rady princovi, aby nedôveroval nikomu, keď-že všetci v jeho prítomnosti zmierňujú výraz tváre, prispôsobujú svoje činy, predstierajú lásku, zanietenie a vernosť, Saavedra potvr-dzuje potrebu skĺbiť dôveru a nedôveru.21
„Vidiaca ruka“ ako symbol opatrnosti má dlhú tradíciu, ktorá sa začína v antickej literatúre, pokračuje v stredovekých príslo-viach a hojne sa objavuje i v emblematickej tvorbe.22
Emblém zobrazujúci korunovanú har-fu, napravo od erbu Klobušických, má motto MAIORA MINORIBUS CONSONANT (Hrubšie ladia s tenšími). V Saavedrovej
zbierke ho nájdeme pod číslom LXI. Na rozdiel od grafickej predlohy je harfa na fasáde paláca zrkad-lovo obrátená. Subscriptio emblému je Chordas idcircò suas frequens pertentet, curétque ut majo-res minoribus consonent (Teda nech sa často dotýka svojich strún a stará sa, aby hrubšie ladili spolu s ten-šími). Výklad autora k emblému je na stranách 270 – 274. Harfa predstavuje kompletnú aristokraciu, zloženú z monarchie a demokracie; rozum vládne, niekoľko prstov riadi a veľa strún počúva, nie s prí-lišnou podrobenosťou, ale so všeobecnou harmó-niou, takže nepomer medzi veľkými a malými ne-kazí výsledný súzvuk. Právom môžeme porovnávať harfu s každou republikou, v ktorej dlhodobá prax a skúsenosti ustanovili, kto je povinný rozkazovať a kto počúvať; s republikou, kde boli zavedené zá-kony, zvolení sudcovia, významné úrady, predpísa-
17 4 2015
Erb rodu Klobušických nad portálom paláca
Coat of arms of the Klobusiczky family above the palace’s portal
Foto: L. Ďurčeková
Titulná strana knihy Didaci Saavedrae Faxardo eq. Idea principis christiano-politici, centum symbolis expressa (Pestini [Pest]: Prostat ap. Jo. Gerardum Mauss...: Typis Mariae Evae Schilgin..., 1748)
Title page of the book Didaci Saavedrae Faxardo eq. Idea principis christiano-politici..., 1748
né ustálené pravidlá a metódy vlády; s republikou, v ktorej boli zavedené v každej jej časti také zvyky a zákony, ktoré najviac zodpovedajú jej podstate. Nech teda každý princ vie, že kráľovstvo nie je nič iné ako spojenie mnohých miest a ľudí, spojenie súhlasu s osobou, ktorá rozkazuje a poslušnosťou zvyšku. Svornosť republiky tak narastá a svornosť ju zachováva. Jej zväčšovanie alebo zrúcanie závisí na častiach, z ktorých sa skladá.
Politická interpretácia strunového hudobné-ho nástroja (harfy, lutny, lýry, kythary) ako meta-fory harmonicky organizovaného a spravovaného štátu má tradíciu, ktorá sa dá vystopovať až k Pla-tónovi a Ciceronovi. Teória štátu ako organizmu, ktorý je podriadený rovnakým princípom ako hu-dobná harmónia, je založená na antických úva-hách o harmónii sveta a harmónii sfér (Pytagoras, Platón a ich nasledovníci).23
Emblém s morskou pannou, v Saavedrovej zbierke pod číslom LXXVIII, má motto FORMO-SA SUPERNE (Krásna zhora). I v tomto prípade je štukový reliéf zrkadlovým prevrátením knižnej grafiky. Subscriptio znie Ne falsis pretextibus illu-di sibi Princeps patiatur (Nech vládca nedovolí, aby
bol terčom posmechu pre falošnú slávu). Obšírny výklad emblému sa nachádza na stranách 337 – 341. To, čo z morskej panny vidíme zvrchu, je krásne a to, čo od nej počujeme, je ľubozvučné, ale to, čo skrýva pod hladinou, je monštruózne. Kto by si mohol predstaviť takú veľkú nerovnosť v takom krásnom vzhľade? Jej krása očarí myseľ a jej harmonické tóny lákajú lode na skaly. Sta-rovek obdivoval toto monštrum ako mimoriadny zázrak, pričom nič nie je častejšie – takýchto ľudí sú plné dvory i paláce. Ako často je sladký a zdvo-rilý jazyk pasca na polapenie priateľa? Priateľský vzhľad často skrýva srdce plné nenávisti a zlomy-seľnosti. Veľa sirén vidíme aj v pretvárkach niek-torých princov, ktorí sú navonok plní viery a záuj-mu o verejné blaho. Sú ochotní, vľúdni, ponúkajú nádej. Majú tváre anjelov, ale konce hadov a ich objatie spôsobuje bodnutie a otravu. Rany z dob-re mienenej úprimnosti sú viac prospešné ako bozky takýchto pier. Slová z nich sú upokojujúce, ale pritom sú to ostré šípy.
Emblém zobrazujúci spiaceho leva má čís-lo XLV a motto NON MAIESTATE SECURUS (Neistý majestátom). Telo spiaceho leva na priečelí je zr-kadlovým obrazom grafiky. Subscriptio emblému je Majestati suae ne nimiùm confidat (Nech sa príliš nespolieha na svoj majestát). Túto myšlienku Saa-vedra rozvíja na stranách 176 – 178. Ako uvádza, leva Egypťania považovali za symbol bdelosti, pre-tože spí málo, a aj keď zaspí, tak len s otvorenými očami. Preto sa na minciach zobrazoval Alexander Veľký s kožou leva na hlave, aby demonštroval, že je rovnako opatrný a ostražitý. Ak si to záležitosti vyžadovali, zvykol ležať s rukou von z postele, dr-žiac v nej striebornú guľu, takže keby zaspal, spad-la by do mosadznej misky nastavenej pod ňou pre-to, aby ho zobudila. Nikdy by nedobyl svet, keby bol ospanlivý a lenivý. Panovník by nemal „pre-chrápať“ čas, keď má vládnuť ľuďom, ktorí sú mu zaviazaní. Autor radí princovi, aby nevkladal toľko dôvery do svojej ríše a nespoliehal sa priveľmi na svoj majestát, ale aby myslel na to, že je dôležité vyzerať, že bdie, aj keď spí. Spiaci kráľ sa ničím ne-líši od iných ľudí. Nemá mu príliš záležať na vlast-nom majestáte a moci, nemá zatvárať oči pred sta-rostlivosťou a obozretnosťou. Všetci sledujú jeho pohyby a snažia sa ho prekonať. Tam, kde im ne-pomôže násilie, chcú použiť lesť, preto by nemal spávať v dôvere vo vlastnú moc.
Piaty emblém s rukou, kyjakom a kožou leva je v knihe pod číslom XCVII. Jeho mottom je FORTIOR SPOLIIS (Udatnejší než korisť), subscriptiom je veta Fiat hostium spoliis fortior (Nech je udatnejší než ko-risť nepriateľov). I v záverečnom embléme je jeho obrazová zložka v štuke znázornená zrkadlovo voči knižnej grafike. Interpretácia emblému je na stra-nách 408 – 410. Herkules, ktorý porazil leva, si ve-del užívať svoje víťazstvo: zakryl si ramená jeho ko-žou, aby ľahšie skrotil ďalšie monštrá. Tak korisť na ramenách dobyvateľa zvyšuje jeho moc. Aj princo-via by mali takto používať svoje víťazstvá, zväčšo-
18 4 2015
Emblém s mottom FIDE ET DIFFIDE (Dôveruj a nedôveruj!)
Emblem with motto FIDE ET DIFFIDE (Trust and distrust!)
vať svoju silu prostredníctvom väzňov a zvyšovať majestátnosť svojich štátov sídlami, ktoré dobyli. Všetky kráľovstvá boli najskôr malé, a keď narasta-jú, je to vďaka získavaniu a uchovávaniu. Rúcať len preto, že to môžete znovu obnoviť, je hlúpe a ex-travagantne ľahkomyseľné. Neexistuje význam-nejší nedostatok vo vedení vojny, ako je nedba-lé používanie zbraní. Meč vytasený bez toho, aby sa sfarbil krvou, sa do pošvy vracia zahanbený; ak nezraní nášho nepriateľa, zraní našu česť. Oheň je nástroj vojny, ktokoľvek ho drží vo svojich rukách, bude ním spálený. Ak armáda neostáva v zemi ne-priateľa, plytvá sebou, ba ničí samu seba. Bez prí-ležitosti na uplatnenie guráž chladne.
Pokiaľ je nám známe, priečelie Paláca Klobu-šických v Prešove predstavuje na území bývalého Uhorska ojedinelý príklad aplikovania Saavedro-vých emblémov. Bádatelia zo susedných krajín identifikovali Empresas políticas v interiérových nástenných maľbách zámku v Doudlebech nad Orlicí,24 v nástenných maľbách interiéru Kostola sv. Jakuba Väčšieho vo východočeských Kratono-hách,25 v súbore emailových na medi maľovaných miniatúr zo zámku Mnichovo Hradiště26 a v maľ-
bách v Kostole sv. Tomáša z Canterbury pri cisterci-ánskom kláštore v poľskom Sulejówe.27
Určenie knižnej predlohy umožňuje zmeniť bádateľskú perspektívu nazerania na fasádu pre-šovského paláca. Pre adekvátne porozumenie je potrebné nevnímať ju iba ako výtvarne príťažlivú dekoráciu, ale i ako komunikačné médium, pros-tredníctvom ktorého objednávateľ (konceptor) prezentoval divákom svoje posolstvo.28 Na základe erbu je možné za objednávateľa určiť člena rodu Klobušických. Stotožniť osobu s konkrétnym me-nom je súčasťou plánovaného objasnenia okol-ností utvárania ikonografického programu prie-čelia.29 Zásadnou udalosťou, ktorá tieto okolnosti mohla formovať, bola návšteva šľachtického sídla cisárom Jozefom II. v lete roku 1770, počas ktorej tu na audiencii prijal v Prešove usadených vrch-ných veliteľov poľských konfederátov – odporcov proruského panovníka Stanislava Augusta.30 Vzťah medzi významnou epizódou z dejín paláca a rea-lizáciou štukových emblémov zostáva zatiaľ v ro-vine pracovnej hypotézy, pričom vychádzame zo zjavnej vhodnosti uplatnenia myšlienkového po-solstva piatich emblémov pri diplomatických roko-
19 4 2015
Emblém s mottom FORMOSA SUPERNE (Krásna zhora)
Emblem with motto FORMOSA SUPERNE (Beautiful above)
Emblém s mottom NON MAIESTATE SECURUS (Neistý majestátom)
Emblem with motto NON MAIESTATE SECURUS (Safety is not in majesty alone)
Foto: L. Ďurčeková
Emblém č. XLV s mottom NON MAIESTATE SECURUS Emblem with motto NON MAIESTATE SECURUS
vaniach. Či už vznikli emblémy z dôvodu cisárovej návštevy, alebo bol v tom čase štrnásť rokov stojaci palác zvolený ako miesto audiencie i pre jeho uni-kátne priečelie, isté je, že práve účastníci stretnu-tia tvorili elitné publikum, ktoré bolo schopné Saa-vedrove emblémy oceniť.31
Aj stručný náčrt problematiky poukazuje na aktuálnosť vyše tridsať rokov starého konštato-vania Kataríny Závadovej-Jančovej v závere jej článku o emblémoch v knižnej grafike na Sloven-sku, ktorý bol v domácom prostredí iniciačným krokom na pole emblematických štúdií: Mnoho otázok zostáva ešte nevyriešených a budú vyžado-vať ďalšie bádanie v tejto zaujímavej oblasti. Úlo-hu bude možné splniť kolektívnou prácou literár-nych historikov a historikov výtvarného umenia.32 V súvislosti s interpretáciou „výzdoby“ Paláca Klobušických pridajme k pomyselnému ideálne-mu bádateľskému tímu i predstaviteľov ďalších disciplín,33 najmä archívnictva, dejín diplomacie a filozofie.
Za preklady citovaných latinských textov autori ďakujú Mgr. Kataríne Karabovej, PhD. z Katedry klasických jazy-kov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Za poskytnutie reprodukcií archívnych fotografií Paláca Klo-bušických ďakujeme PhDr. Darine Petranskej. Text vznikol vďaka podpore grantu VEGA č. 2/0132/15 (Základné poj-my teórie obrazu v interdisciplinárnej reflexii a umenoved-nej praxi) riešeného na Ústave dejín umenia SAV v Bratisla-ve a na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.
Poznámky
1/ KÓNYA, P. Hlavná ulica. In ŠVORC, P. (ed.) Sprievodca po historickom Prešove. Prešov 1997, s.55. K Františkovi Klobušickému bližšie Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990), zv. III. K – L, Martin 1989, s. 109.2/ KÓNYA, ref. 1, s. 55.3/ KÓNYA, ref. 1, s. 55.4/ DERFIŇÁK, P. Viktor Miškovský (1838 – 1909). In PE-KÁR, M. (ed.) Osobnosti Šariša I. Prešov 2009, s. 62 – 63.
5/ GÜNTHEROVÁ, A. et al. Súpis pamiatok na Slovensku, zv. II. Bratislava 1968, s. 548.6/ BENCOVÁ, J. Štukové priečelie meštianskeho domu. Prešov. In RUSINA, I. a kol. Dejiny slovenského výtvarného umenia – Barok. Bratislava 1998, s. 419.7/ Návrh na reštaurovanie pamiatky: Prešov – Palác Klobušických, Hlavná ul. č. 22 (umeleckohistorickú časť spracovala PhDr. Mária Novotná, 1999), s. 8. (dostupné v archíve KPÚ Prešov). Fasádu reštauroval v roku 2008 kolektív reštaurátorov PÚ SR ORA Levoča; obnova získa-la Hlavnú cenu v súťaži Fasáda roka 2008 v kategórii sa-novaná budova. Oblastný reštaurátorský ateliér v Levoči 1983 – 2013 (katalóg výstavy). Levoča 2013, s. 167.8/ Návrh na reštaurovanie pamiatky, ref. 7, s. 7.9/ Emblém je bi-mediálny výtvor (slovo + obraz), ktorý sa skladá z troch častí: 1. krátkeho, výstižného nadpi-su (inscriptio, lemma, motto), 2. obrázka (pictura, eikon, imago), ktorý nie je iba ilustráciou, ale v spojení s nadpi-som tvorí enigmatické spojenie; 3. veršom alebo prózou písaného výkladu či komentára rôznej dĺžky (subscrip-tio, epigram), ktorý poskytuje kľúč k významu „záhadné-ho“ celku. K emblémom/emblematike existuje rozsiah-la literatúra, ktorá je výsledkom dynamického rozvoja svojbytnej intelektuálnej disciplíny – „emblematických štúdií“ (Emblem Studies, Emblemforschung), najmä od 60. rokov minulého storočia. Napr.: MÜNCH, B. U. Em-blem. In JORDAN, S. – MÜLLER, J. (Hrsg.): Lexikon Kunst- wissenschaft. Hundert Grundbegriffe. Stuttgart 2012, s. 97 – 100. Emblem In CHILVERS, I. Oxford dictionary of Art & Artists (Fourth Edition). Oxford 2009, s. 203. PEIL, D. Emblematika. In NÜNNING, A. (ed. německého vydání) / TRÁVNÍČEK, J. – HOLÝ, J. (eds. českého vydání): Lexi-kon teorie literatury a kultury: koncepce/osobnosti/poj-my. Brno 2006, s. 184 – 186. KLUCKERT, E. Emblemati-ka. In TOMAN, R. (ed.) Baroko: Architektura. Sochařství. Malířství. Praha 2007, s. 428 – 429. Mimoriadne užitoč-ným sprievodcom v emblematických štúdiách je kniha Lubomíra Konečného KONEČNÝ, L. Mezi textem a ob-razem. Miscellanea z historie emblematiky. Praha 2002. Porovnaj aj recenziu publikácie od Jiřího Pelána PELÁN, J. Kapitoly z emblematiky (Lubomíra Konečného Mezi textem a obrazem). In Souvislosti 1 – 2/2003. Dostup-né on-line: http://www.souvislosti.cz/103/pelan.html. K emblematike na Slovensku ZÁVADOVÁ-JANČOVÁ, K. Emblém v knižnej grafike na Slovensku. In Ars. 2/1983,
20 4 2015
Emblém s mottom FORTIOR SPOLIIS (Udatnejší než korisť)
s. 75 – 87. KLECKER, E. Emblematika. In RUSINA, I. a kol. Dejiny slovenského výtvarného umenia: Renesancia. Umenie medzi neskorou gotikou a barokom. Bratisla-va 2009, s. 92 – 101. KARABOVÁ, K. Pozoruhodná em-blematická tlač z knižného fondu Spolku sv. Vojtecha v Trnave – Claude Paradin: Heroica Symbola (Antverpy, 1562). In KUBOVÁ, B. – GOJDIČ, I. (eds.). Umenie na Slo-vensku v historických a kultúrnych súvislostiach : Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej v Trnave 21. a 22. októbra 2009. Trnava 2010, s. 99 – 102. DZURŇÁ-KOVÁ, Z. Emblematika v umení Spoločnosti Ježišovej na príklade katedrály Svätého Jána Krstiteľa v Trnave. In Vý-vinové súvislosti výtvarnej kultúry na Slovensku. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie Problémy a perspektívy filozofických, humanitných a sociálnych vied organizo-vanej Fakultou humanistiky Trnavskej univerzity v Trna-ve v dňoch 29. a 30. apríla 2002 v Modre. Trnava 2002, s. 37 – 45. KÁKOŠOVÁ, Z. Emblém v žánrovom systéme poézie 16. a 17. storočia. In PEKAROVIČOVÁ, J. – VOJ-TECH, M. (eds.). Studia Academica Slovaca 41. Prednášky XLVIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Bratislava 2012, s. 113 – 135. VARŠO, M. Dialógy o krížovej ceste na rozhraní cirkevnej drámy, náboženskej filozofie a slo-venského písomníctva v kontexte európskeho baroka. In Slovenské divadlo. Vol. 61, 2013, No. 4, s. 407 – 420. KNAPP, É. – TÜSKÉS, G. Emblematics in Hungary. A Study of the History of Symbolic Representation in Renaissance and Baroque Literature. Tübingen 2003. MEDVECKÝ, J. Klenbové fresky Univerzitného kostola sv. Jána Krstiteľa a otázka ich autorstva. In Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 15. Zborník za seminára konaného dňa 8. 12. 2011. Trnava 2012, s. 19 – 26.10/ Kniha vychádzala aj pod variantným názvom Em-presas políticas, ó Idea de un príncipe político christia-no: representada en cien empresas (Politické symboly, alebo Ideálny obraz politicko-kresťanského kniežaťa: vyjadrený v sto symboloch); latinské vydania nesú ti-tul Idea principis christiano-politici, centum symbolis ex-pressa. K jednotlivým vydaniam a ich digitalizovanej podobe pozri webové stránky Post-Reformation Digi-tal Library (PRDL): http://www.prdl.org/author_view.php?a_id=878&s=0&limit=50;Openlibrary.org: https://openlibrary.org/works/OL483- 2212W/Idea_de_un_pr%C3%ADncipe_pol%C3%ADti-co-cristiano
11/ Diego de Saavedra Fajardo pochádzal zo šľach-tickej rodiny, študoval teológiu a právo, bol poverený diplomatickými misiami v Ríme, Neapole, Regensbur-gu, Bruseli i Viedni, zúčastnil sa na mierovom kongrese v Münsteri. Medzi jeho ďalšie literárne diela zaoberajúce sa otázkou vládnutia a politikou patrí nedokončený spis Corona gótica, castellana y austriaca (1648; Koruna gót-ska, kastílska a rakúska). Posmrtne vyšiel traktát Repúb-lica literaria (1650; Literárna republika), ktorý obsahuje jeho estetické názory a kritické hodnotenie niektorých súčasníkov, umelcov a vedcov. KEJZLAROVÁ, I. Saavedra Fajardo [fachardo] Diego de. In HODOUŠEK, E. (ed.). Slov-ník spisovatelů Španělska a Portugalska. Baskická literatu-ra, galicijská literatura, katalánska literatura, portugalská literatura, španělská literatura. Praha 1999, s. 539.12/ GARCÍA, J. M. G. Metafory moci. Od metafory k ob-razu: politické symboly v baroku. In Filozofia, roč. 59, 2004, č. 3 – 4, s. 187.13/ PANOCH, P. Jan Václav Michna z Vacínova a emble-matická výzdoba kostela sv. Jakuba Většího v Kratono-hách. In Theatrum historiae. 2/2007, s. 176. Dostupné na: http://hdl.handle.net/10195/35056,14/ PANOCH, ref. 13, s. 176.15/ GARCÍA, ref. 12, s. 187.16/ Text pochádza z XII. kapitoly Komenského Pampae-die (Vševýchovy). Citované zo štúdie KONEČNÝ, L. Om-nia sponte fluant: Jan Amos Komenský, jeho „pedago-gická“ impresa a Rembrandtova Krajina se třemi stromy. In KONEČNÝ, ref. 9, s. 84.17/ K tejto zbierke bližšie webové stránky Emblem Pro-ject Utrecht http://emblems.let.uu.nl/; http://emblems.let.uu.nl/f1691_introduction.html#Literature,18/ K informáciám o uhorských vydaniach Saavedru bližšie KNAPP – TÜSKÉS, ref. 9, s. 59 – 60.19/ Didaci Saavedrae Faxardo eq. Idea principis chris-tiano-politici, centum symbolis expressa (Pestini [Pest]: Prostat ap. Jo. Gerardum Mauss...: Typis Mariae Evae Schilgin..., 1748) Vydanie je v digitalizovanej podo-be prístupné na webových stránkach Openlibrary.org: https://archive.org/details/didacisaavedraef00saav,20/ Pre obmedzený rozsah príspevku sa obmedzuje-me na vystihnutie podstaty Saavedrových rozsiahlych a spletitých úvah, čím môže dôjsť k ich neprimerané-mu zjednodušeniu. Autor navyše poskytuje množstvo príkladov a odvoláva sa na početné autority. Táto sku-
21 4 2015
Emblém s mottom MAIORA MINORIBUS CONSONANT (Hrubšie ladia s tenšími)
Emblem with motto MAIORA MINORIBUS CONSONANT (Large and smaller colonies in harmony)
točnosť platí i pre ďalšie štyri komentáre k emblémom. Čitateľa preto odkazujeme na autentické znenie textu.21/ GARCÍA, ref. 12, s. 192 – 193. García vo svojej štúdii upozorňuje na Saavedrovo zaujatie vizualizáciou a na jeho používanie intenzívne vizualizovaných metafor. 22/ K prehľadu tejto tradície KONEČNÝ, L. Bohuslav Bal-bín a emblematika. In KONEČNÝ, ref. 9, s. 52. V súvislosti so symbolom vidiacej ruky (spojenia optického a hap-tického) je zaujímavá skutočnosť, že stredoveká teória videnia považovala videnie za hmatovú aktivitu. BART-LOVÁ, M. Skutečná přítomnost. Středověký obraz mezi iko-nou a virtuální realitou. Praha 2012, s. 263.23/ KONEČNÝ, L. L‘accord interrompu: emblematický zdroj pre Mathieua Le Nain. In KONEČNÝ, ref. 9, s. 194 – 201.24/ LEJSKOVÁ-MATYÁŠOVÁ, M. Barokní emblémy v zámku Doudlebech n. Orlicí. In Umění, XVI, 1968, č. 1, s. 59 – 68. ŠTĚPÁNEK, P. Resonancias de Saavedra Fajar-do en Bohemia. (Emblemas barrocos en el palacio checo de Doudleby nad Orlicí). In Monteagudo, 1984, č. 86, s. 63 – 68.25/ PANOCH, ref. 13, s. 157 – 216.26/ KONEČNÝ, L. Friedrich Brentel. Soubor malovaných miniatur ze státního zámku Mnichovo Hradiště In SEI-FERTOVÁ, H. Německé malířství 17. století z českosloven-ských sbírek (kat. výst.). Praha 1989, s. 153 – 154.27/ PEŁC, J. Słowo i obraz na pograniczu literatury i sztuk plastycznych. Krakow 2002, s. 237. (cit. podľa PANOCH, ref. 13. s. 198, pozn. 194).28/ Z pohľadu presunu bádania od úzko morfologické-ho záujmu k chápaniu významu stavby, ktorý sa odví-ja od jej fungovania a vzťahu k okoliu, je pre nás me-todologicky inšpiratívna prípadová štúdia JAKUBEC, O. Zámek v Ivanovicích na Hané. Vznešenost a „urozenost“ renesančního zámku, jeho arkád a jeho stavebníka. In SLAVÍČEK, L. – SUCHÁNEK, P. – ŠEFERISOVÁ-LOUDOVÁ, M. (edd.). Chvála ciceronství. Umělecká díla mezi pohád-kou a vědou. Brno 2011, s. 41 – 57.29/ V zmysle výroku jedného z otcov dejín umenia Carla Friedricha von Rumohra (1785 – 1842): Umělecké dílo nelze zcela prožít, pokud nebudou ozřejměny všech-ny okolnosti a vztahy, za nichž a z nichž vzniklo. K pod-netnosti Rumohrových myšlienok pre dnešnú disciplí-nu pozri KROUPA, J. Tři návraty k Rumohrovi. In KROUPA,
J. Umělci, objednávatelé a styl. Studie z dějin umění. Brno 2006, s. 345 – 389, cit. veta na s. 347.30/ KÓNYA, ref. 1, s. 56.31/ Interpretácia emblému vyžadovala znalosti, ako aj orientáciu v súčasnom dianí. Emblém bol do istej mie-ry elitnou záležitosťou; nebol určený každému a mohol byť chápaný na rôznych úrovniach – vždy podľa kultúr-nej výbavy a dôvtipu svojho recipienta. KONEČNÝ, L. Úvod. In KONEČNÝ, ref. 9, s. 12.32/ ZÁVADOVÁ-JANČOVÁ, ref. 9, s. 85.33/ Emblematika významnou mierou poznačila snáď všetky aspekty renesančnej a barokovej kultúry a z po-vahy predmetu skúmania si vyžaduje interdisciplinárny prístup. Navyše, ako uvádza Lubomír Konečný, znalosť emblematiky je prínosom pre sociálne dejiny, históriu divadla a slávností, teológiu, politiku, bádanie o antickej tradícii, pre dejiny hudby a pod. KONEČNÝ, ref. 31, s. 17. Konkrétne v prípade emblémov na priečelí prešovského Paláca Klobušických poskytuje identifikácia ich knižnej predlohy priamy dôkaz literárnej vede o recepcii Saa-vedrovho spisu v danom čase a priestore.
22 4 2015
Gaspar Caspar: Veduta Prešova z roku 1768 s grafickým vyznačením
situovania paláca a priľahlej záhrady a detail veduty s palácom
Gaspar Caspar: Veduta of Prešov from 1768 with graphical image of
the palace and adjacent garden and detail of Caspar’s veduta
![Камък с кръстове и надписи от Дворцовата базилика в Плиска [Stone with crosses and inscriptions from the Palace basilica in Pliska].](https://static.documents.page/doc/80x56/636090f7a514f501cd0c61eb/kamk-s-krstove-i-nadpisi-ot-dvortsovata-bazilika.jpg)
